Sebapoznávanie & uzdravovanie
Kým to nepochopíš, bude sa ti to vracať.
Rovnaké vzťahy. Rovnaké strachy. Rovnaké miesto, na ktorom sa dookola zasekávaš – aj keď si už dávno „niekde inde“. Sprevádzam ťa k tomu, čo v sebe roky nosíš nespracované – aby si to konečne vyliečila, nie len znova prekryla.
Poznáš to?
Navonok všetko zvládaš. Vnútri toho nosíš oveľa viac, než dávaš najavo.
Rozumovo už je to dávno za tebou. Telo a emócie si to ešte nevypočuli.
Vo vzťahoch, v práci, v rodine sa ti vracia ten istý scenár – len s inými tvárami.
Skúšala si o tom čítať, počúvať podcasty, „pracovať na sebe“ – a aj tak sa niečo stále vracia.
Možno nepotrebuješ ďalšiu radu. Možno potrebuješ pochopiť, odkiaľ sa to celé začalo.
Kto som
Môj príbeh…
Keby ste sa ma opýtali na moje prvé roky, poviem vám, že boli šťastné. Bezpečný domov, veľa smiechu, nič, čo by sa muselo tajiť. Netušila som však, že sa to tak rýchlo môže celé zmeniť..
Prišla nevera, alkohol aj hazard. Veci, o ktorých sa u nás doma nehovorilo nahlas, len sa žili, deň po dni. Strach a neistále napätie vo vzduchu, ktoré sa dalo krájať.
Pravidelné hádky za dverami… Prebdené noci, keď som nespala a počúvala, čo sa deje v inej časti domu. A k tomu strach, že prídeme aj o domov, v ktorom sme bývali kvôli alkoholu, hazardu a dlhom.
Moje telo to nieslo so mnou. Mala som pätnásť rokov, keď sa mi po celom tele vyhádzali červené fľaky. Psoriáza ma sprevádzala vyše desať rokov. Dnes viem, že to nebola len koža. Bolo to všetko to, čo som v sebe dusila celé roky, pretože som ešte nevedela, kam inam by to mohlo ísť a čo mám vlastne s tou všetkou bolesťou, smútkom a bezradnosťou robiť…
Myslela som si, že to jednoducho raz prebolí. Že keď vyrastiem, keď sa mi život zmení, bolesť sa časom stratí sama. No nestalo sa tak. Spomienky, aj rany, ktoré vo mne toto obdobie zanechalo, boli so mnou ešte veľmi dlho potom. A vracali sa práve vo chvíľach, keď som sa ocitla v podobných situáciách strachu a bezmocnosti, hoci som už bola vo svojom živote úplne niekde inde, obklopená úplne inými ľuďmi… Mala som nový život, no moje správanie sa nezmenilo.
Vtedy som pochopila jednu z najdôležitejších vecí, ktoré dnes viem: čas sám o sebe nič nelieči. Bolesť a vzorce, ktoré si v sebe nesieme, neodídu len preto, že prejde veľa času, odkedy nám bolo ublížené… Treba s nimi pracovať. Zvedomiť si ich. Skutočne ich liečiť. A až potom ich naozaj môžeme pustiť a uvoľniť ich.
Môj skutočný, vedomý život sa začal v roku 2018 v Indii. Odišla som na mesiac žiť do ašrámu, sama, bez toho, aby som presne vedela, čo tam hľadám alebo čo ma tam čaká. No vrátila som sa iná. Prvýkrát v živote som sa naozaj stretla sama so sebou – so svojím telom, so svojou dušou, so všetkým, čo v nej bolelo a čakalo, kým si to niekto konečne všimne a vylieči to…
Odvtedy je podstatou môjho života sebapoznávanie a sebauzdravovanie. Hľadám, učím sa, padám a vraciam sa späť. Postupne som sa naučila robiť to, čo mi kedysi tak veľmi chýbalo: sprevádzať v tomto procese aj iné ženy.
Pomáham im dať si život do poriadku. Prijať ho taký, aký je, aj s tým, čo v ňom bolelo. Odpustiť sebe, aj druhým. Nájsť svoju silu, svoju hodnotu, samu seba. A skutočne žiť, nie len prežívať…
Ak sa v tom niečom spoznávaš, si presne tam, kde som kedysi bola aj ja.
Dve cesty, ako sa vrátiť k sebe
„Čas sám o sebe nič nelieči. Treba s tým pracovať.“
Je čas prestať čakať, že sa to samo zmení. Prvý krok nemusíš urobiť sama – poď so mnou.